Banská Štiavnica sa nachádza 20km JZ od Zvolena v Štiavnických vrchoch na východnej strane vrchu Paradjs. V 3-2 st. p.n.l sa tu usídlili Kelti, ktorý začali dobývať zlato ryžovaním v tamojších potokoch. Prvá konkrétna zmienka o baníctve pochádza až z roku 969, kde sa píše o vývoze striebora z Karpatského oblúka do Kyjevskej Rusi. V starých listinách z roku 1156 sa Banská Štiavnica spomína ako “terra banensium” (zem baníkov). Správy o bohatých ložiskách v oblasti Bane prilákali prvých nemeckých osadníkov, ktorý postupne prevzali nielen vedenie baní, ale vďaka rozsiahlym privilégiám aj správu obcí. Zachované dokumenty z obdobia r. 1224 -1230 svedčia o budovaní novej osady , ktorá mala už dva veľké románske kostoly, nemocnicu a starobinec pre baníkov. Nemci zlepšili prácu želiezkom a kladivom a zaviedli profesie robotníkov. Rozmach baní prináša zmenu osady na mesto, ktoré v r. 1238 dostáva od kráľa Bélu IV. mestské výsady a banské právo. Priaznivý vývoj Štiavnice bol prerušený v roku 1442 kedy bolo mesto prepadli a vypálili. Nasledujúci rok postihlo mesto silné zemetrasenie. Od druhej polovici 15 st. bolo baníctvo v rozkvete. V roku 1598 bol hlavný komorgrófsky úrad premiestnený z Kremnice do Štiavnice. Rozvoj baníctva začína byť brzdený čerpaním banských vôd z väčších hĺbok. Prvý krát sa tu vo svete použil strelný prach na razenie banských diel 8 februára 1627. Uskutočnil ho Gašpar Weindel z Tirolska na závode Horná Bieberova štôlňa. V rokoch 1672-1680 sa vyrobilo ročne 14 933,52 kg striebra a 187,04 kg zlata. Koncom 17 st. vzrástla potreba ľudskej a zvieracej sily. Pri ručnom čerpaní vody pracovalo v banskoštiavnickom revíre 700-900 ľudí a okolo 200 koní. 18 storočie prinieslo veľa technických vynálezov. Boli použité vahadlové čerpacie stroje, vzduchotlakový čerpací stroj. O tieto vynálazy sa pričinil Jozej Karol Hell syn hlavného stojného majstra Mateja Kornela Hella. Zásluhou Samuela Mikovíniho sa vystavilo množstvo tajchov na zachytávanie vôd na pohon ťažných strojov. V 19 st. začína baníctvo upadať objavením veľkých ložísk zlata v Amerike, Afrike, Austrálií. Neskôr sa začína prechádzať na ťažbu polymetalických rúd. Avšak rok 1993 znamená definitývny zánik baníctva v Banskej Štiavnici. Po tomto roku tu prebeli likvidačné práce, kde bola väčšina povrchových objektov odstránená. V súčastnosti je ložisko opustené a prístup do podzemia je dosť obťiažný.